Pastieri stromov

Autor: Juraj Smatana | 21.7.2008 o 8:15 | Karma článku: 9,50 | Prečítané:  3406x

Filmová trilógia Pán prsteňov je skvelá, ale považujem ju najmä za niekoľkohodinový reklamný klip na Tolkienovu knihu. V prvom rade preto, lebo do filmu sa nezmestila hlavná pointa knihy: posledná kapitola „Vyčistenie kraja“. Malí hrdinovia, ktorí šli do sveta a mali tam hlavnú zásluhu na zničení ríše zla, démonického Mordoru, sa vracajú domov. Prekvapene zisťujú, že v rodnom kraji nielenže nikto netuší, ze zachránili svet, ale dokonca to zlo, ktoré vyhnali z dvoch veží, našlo útočište v Hobitíne, začalo ničiť krajinu ich detstva a zotročovať rodiny a susedov. A tentokrát si s ním budú musieť poradiť sami, bez pomoci všetkých tých elfích a trpasličích kráľov, čarodejníkov a orlov. Čudujem sa, že tento nedostatok filmu prehliadajú kritici aj početní fanúšikovia, a dúfam, že novozélandský režisér Jackson natočí štvrtý diel, ešte kým mu nezostarnú hlavní hereckí predstavitelia. Film však nemôže nahradiť knihu aj preto, lebo kniha obsahuje obrovské množstvo samostatných príbehov. Mnohé z nich majú silu mýtu. Ako ten o entoch, Pastieroch stromov.

 obrázok: FOREST

Enti sú zvláštne, tisícročia staré bytosti. Človek môže enta stretnúť v hlbokých nedotknutých horách, ale obvykle ho nedokáže odlíšiť od starého stromu.

Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom

Na rozdiel od obyčajných stromov sa však enti vedia dať do pohybu, a vtedy praskajú skaly, rieky menia svoj tok a rúcajú sa hradné múry.

strom-patoprsty.jpg

Entov však pomaly ubúda, lebo kedysi hlboko v dejinách stratili svoje družky. Entky odišli do ľudskej blízkosti, do lúk, záhrad, polí a parkov. Ruky entiek sú hnedé od hliny, oči majú modré ako nevädza poľná a ich vlasy vybielilo slnko. Už tisícročia sú enti a entky od seba oddelení.

Spomenul som si na tento mýtus, keď sme pred niekoľkým dňami s priateľmi spisovali výzvu „Stromy, o ktoré sa nemusíme báť." Písali sme ju ešte v dojme z „čierneho marca" 2008. Iba počas tohto mesiaca padlo v Bratislave vyše 650 stromov, včítane Lesíka Krasovského, ktorý chránil náš najstarší park - Sad Janka Kráľa. Nepomohla ani štrnásťtisícová petícia, ani prejavená vôľa dvetisíc Bratislavčanov, ktorí Lesík pred časom obkľúčili ľudskou reťazou. Niekoľko hodín pred likvidáciou lesíka padlo aj storočné ginko v Trenčíne. Polyfunkčná budova bola dôležitejšia ako unikátny strom, ktorých je na Slovensku iba niekoľko. Súčasne sme sa obávali, že sa obnoví ťažba dreva v našej najrozsiahlejšej prírodnej rezervácii, Tichej a Kôprovej doline v Tatrách.

A tak sa nám v tejto petičnej výzve stretli entky chránených parkov s entmi nedotknuteľných lesov: „Na Slovensku v súčasnej dobe neexistuje účinná ochrana mestskej zelene. Žiadame zákonodarcov, aby v zákone o ochrane prírody a krajiny zakotvili povinnosť miest a obcí vyhlásiť časť mestskej zelene za chránenú zeleň. Vyňať konkrétnu plochu chránenej zelene z takéhoto ochranného režimu by bolo možné len obecným referendom. Na Slovensku sa v súčasnej dobe môže ťažiť vo všetkých lesoch. Aj v lesoch, ktoré sú v národných parkoch a v najprísnejších rezerváciách. Žiadame zákonodarcov, aby v zákone o lesoch a v zákone o ochrane prírody a krajiny zabezpečili ochranu lesov tak, aby na Slovensku vznikli územia, v ktorých sa nebude ťažiť za žiadnych okolností. Z tohto pravidla nesmú byť možné výnimky a vyňatie územia z takéhoto ochranného režimu by bolo možné len zmenou zákona."

Svojím podpisom túto výzvu už podporili také osobnosti, akými sú bývalý riaditeľ Správy TANAPu Tomáš Vančura, básnik a kazateľ Daniel Pastirčák, historik a publicista Pavel Dvořák, alebo geograf a cestovateľ František Kele.

Každým dňom pribúdajú na www.ekoforum.sk mená ľudí, ktorí cítia, že stromy sú „z dreva básne o tom, ako treba žiť". Zbierame tam podpisy ľudí, ktorí síce žijú vo svete, kde je zdanlivo všetko na predaj, ale stále dokážu cítiť úctu ku stromom. Zbierame podpisy ľudí, ktorí si uvedomujú, že stromy sú bytosti, ktoré nás presahujú v priestore aj v čase.

Pajštún

Snáď sa nás nájde dosť.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.


Už ste čítali?