Vlajka a preambula ústavy v mojej triede? Už sa teším!

Autor: Juraj Smatana | 8.3.2010 o 20:18 | (upravené 8.3.2010 o 20:34) Karma článku: 23,24 | Prečítané:  16329x

Som stredoškolský učiteľ. Keď som o návrhu vlasteneckého zákona počul prvýkrát, len som mykol plecom. Jano melie z posledného, odkedy s ním Robo prestal počítať do budúcej koalície, a jeho zlodejiny dal rozpracovať SIS. Kauzy sú  médiách už tak dlho, že sa začínajú preleptávať aj do vedomia bežného voliča SNS. Po voľbách môže byť Jano mimo parlamentu - a bez imunity. Tak nečudo, že siaha po Žirinovského metóde: každý týždeň jeden škandál postavený na najhrubšom nacionalizme, aby vyškrabal svojich 5% z kútov tých najzapľuvanejších putík. Veď je to na prvý pohľad vymyslené, aby iritovalo! Najlepšie ignorovať. Kiež by to dokázali aj médiá, a namiesto popásania sa na škandáloch iba stroho plnili svoju spravodajskú povinnosť, skončila by SNS ako Republikáni v Čechách. Ale potom ten návrh prešiel parlamentom.

Prestal som žiakom vysvetľovať teóriu mémov, že aj rozčuľovaním sa nad nejakou myšlienkou ju pomáhame udržiavať pri živote. Tak to je v parlamente ešte tragickejšie, než som sa obával. Asi keď kysucká Anča dokázala primitívnou spravodajskou hrou za použitia maďarskej karty prizabiť  Radičovú, všetci sa tej sily zľakli, a niet tam už ľudí, schopných odolať mávaniu zástavou. Nečudo, archetyp a symbol je zdrojom psychickej energie. A aj tam, kde bolševizmus zničil príslušnosť k stavu, spolku, cirkvi, rodine, nechal príslušnosť k národu.

Ako sa teraz zachovám, keď mi v škole nariadia prevádzkovať pondelkovú hymnu? Ako sa budem správať k štátnej zástave, namontovanej v niektorej z tried, kde sa doteraz nenašli peniaze na závesy a slnko pečie žiakom na hlavy?

Polovicu svojho života som prežil v ČSSR, a tak na vlastnej koži poznám, ako chutí povinná účasť na vyprázdnených rituáloch. Organizuje ich verchuška každého totalitného režimu, aj keď v ne sama neverí. Pretože nejde o úctu k symbolom, ktoré sú obvykle umelé alebo ukradnuté, ale o tréning poslušnosti. Podriadenosť, ktorá sa nevzťahuje aj na vykonanie zjavných nezmyslov, nie je skutočnou podriadenosťou.

Súčasne taký vhodne narafičený, provokujúci rituál alebo symbol funguje ako nášľapná nástraha so svetlicou: pomáha identifikovať a eliminovať potenciálneho narušiteľa systému ešte skôr, než začne robiť niečo naozaj nebezpečné. Rebel, ktorý opľuje potentátov obraz, sa ocitne pod kontrolou skôr, než by začal organizovať hnutie odporu.

Na dejepise najradšej prednášam 20. storočie, pričom za to obdobie našich dejín, z ktorého by sme sa mali najviac poučiť, považujem normalizáciu. Mocenskú metodiku spätného ohýbania chrbtíc, ktoré sa v roku 1968 na chvíľu vzpriamili. S týmito znalosťami by som mal byť schopný urobiť niečo racionálnejšie a účinnejšie, než si roztrhnúť košeľu a nastaviť hruď pred hlaveň tanku - hoci len toho, čo sa chystá na Budapešť.

Veď je to nad slnko jasnejšie! Že mi to nenapadlo hneď. Ak nemá byť symbol, znak alebo slovo tými zlodejmi vyprázdnené, vytunelované, treba ho naplniť živým obsahom. Pripomenúť ich skutočný zmysel. Som učiteľ, preto je mojou povinnosťou dopovedať  tú krkolomnú vetu preambuly ústavy, ktorá bude visieť na stene a končiť dvojbodkou.

A tak si - pri príležitosti prijatia tohto skvelého zákona - dávam záväzok. Začiatkom týždňa, keď vojdem do triedy učiť dejepis, mi  zástava na stene pripomenie, že si musím nájsť 5 minút, počas ktorých sa budem so študentmi venovať úvahám nad ústavou Slovenskej republiky.

Za 5 minút sa dá napríklad vyrozprávať príbeh z regionálnych dejín. O tom, ako jednému občanovi Považskej Bystrice zakázali poslanci fotografovať ich hlasovanie, ktorým predávali centrum mesta za smiešny peniaz. Ale ten občan sa odvolal na svoje ústavné právo na slobodné získavanie a šírenie informácií, a podal na nich žalobu na Ústavný súd do Košíc, a vyhral. Mesto muselo zaplatiť 30-tisícovú pokutu, a dnes už našich poslancov nielen voľne fotografujú, ale aj natáčajú dvomi kamerami. Z toho vidieť, milí študenti, akí sú poslanci nebezpeční, keď ich musíme sledovať toľkými kamerami.

Viac ako 5 minút tiež netreba na stručné prebratie témy deľby moci. Milí študenti,  už osvietenec Montesquieu vedel, že poriadna ústava musí stáť na princípe deľby moci. Moc zákonodarná musí byť oddelená od moci výkonnej, a moc výkonná nesmie zasahovať do moci súdnej. Zamyslite sa, študenti:  je v súlade s princípom deľby moci, keď sudkyňa Ústavného súdu povedala, že spor o ústavnosti vyvlastňovacieho zákona, ktorý umožňuje stavať diaľnice na nevyplatených pozemkoch, by mal Ústavný súd rozhodnúť radšej až po parlamentných voľbách? Vari to len nepovedala preto, že by rozsudok o neústavnosti takéhoto stavania diaľnic na cudzom pokazil moci zákonodarnej aj výkonnej predvolebnú kampaň?

Dejiny Slovenskej republiky nie sú dlhé, ale sú plné zaujímavých prípadov. O porušovaní ústavy, i o jej skutočnom napĺňaní. O chrapúňovi, pre ktorého neplatia ani predpisy letovej prevádzky. A naopak o policajtke Ľudmile Novákovej, ktorá sa nezľakla nadávajúceho vplyvného politika.

Tieto krátke príbehy si budem v duchu pripravovať  vždy začiatkom týždňa, napríklad počas počúvania hymny. ZASTAVME ICH, BRATIA!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

KOMENTÁRE

Kotleba. Chlap, ktorý postavil Slovensko do pozoru

Zaprášený a vyblednutý strašiak v poli nás zmobilizoval.


Už ste čítali?